RAČA Z dejín a pamiatok obce
1. VZNIK OBCE A JEJ NÁZVU
2. VÝVOJ OBCE
3. KOSTOLY
4. SOCHY
5. KRÍŽE
6. POMNÍKY V OBCI
7. POMNÍKY NA CINTORÍNE
8. BUDOVY
9. STUDNE
10. HISTÓRIA ŠKÔL
11. OSOBNOSTI NA FARE
Cintorín vznikol na konci 17. alebo začiatkom 18. storočia. Jestvovanie terajšieho cintorína na začiatku 18. storočia potvrdzuje aj cintorínska kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1730, ktorá stála na cintoríne pri hlavnej ceste z Bratislavy do Trnavy, teraz je to cesta č. 502.
Kaplnka Najsvätejšej Trojice pred zrušením v roku 1973
V roku 1973 kaplnku zrušili pri rozširovaní cesty č. 502. Pri jej ďalších opravách došlo k chybnému prepisu roku postavenia na 1780. Správnosť postavenia 1730 dokazuje aj zápis vo farskej kronike, kde sa uvádza, že v roku 1763 kaplnku opravili na náklad terciárov.
Podľa fundačnej listiny č. 20. zo dňa 1. marca 1839 dala obec 6 zlatých, ktoré utŕžila za odpredané drevo, na údržbu kaplnky Najsvätejšej Trojice na cintoríne. Podpísaní: richtár Jakub Krampl, prísažní Jozef Valner, Tomáš Ivanič, Štefan Krampl a notár Krištof Bednárik.
Za zrušenú kaplnku Nasvätejšej Trojice postavili na cintoríne ako náhradu v roku 1973 Lurdskú jaskyňu, na ktorej sú použité pôvodné kované mrežove dvere zo zrušenej kaplnky. Interiér – výzdobu kaplnky tvoria sochy Lurdskej Panny Márie a Bernadetty.
Lurdská jaskyňa na cintoríne, náhrada za zrušenú kaplnku, rok 1973
Lurdská jaskyňa na cintoríne, detail
Počas epidémie cholery v Európe v roku 1831 mala Rača 2019 obyvateľov. Na choleru zomrelo od 23. augusta do 27. septembra celkom 170 ľudí, z toho 140 katolíkov, 23 evanjelikov a 7 židov. Gróf Pálffy prizval na svoje náklady doktora Michala Schőnbauera z Viedne, ale ani tomu sa nepodarilo choleru zastaviť. Z týchto dôvodov bolo treba zriadiť aj tzv. cholerovský cintorín.
V priestoroch terajšieho cintorína mala byť pôvodne vyhradená časť pre spoločný cholerový cintorín. Avšak evanjelici aj židia požadovali samostatné oddelené časti cintorína. Židia si svoj diel neskoršie ohradili múrom a vchod mali zo školského dvora. Dovtedy židia vozili pochovávať svojich mŕtvych do Stupavy. Zo židovského cintorína sa zachovali len dva pomníky na pamiatku.
Pomník židovského rabína na cintoríne
Pri ďalšej cholere v roku 1849 zomrelo za dva mesiace v Rači na choleru 88 ľudí, z toho 81 katolíkov, 6 evanjelikov a 1 žid.
Evanjelikom patrila horná časť cintorína od vstupnej cesty smerom k domu smútku, čo vidno aj podľa nemeckých mien na pomníkoch.
V roku 1872 sa znova vyskytla cholera v Rači. Trvala jeden mesiac a zomrelo 130 ľudí. V júni 1873 zomreli na choleru kostolník Alex Luknár a Štefan Veselský.
Dom smútku na cintoríne
Hlavný kríž
Hlavný kríž na cintoríne
Stojí v centrálnej časti cintorína pri hlavnej ceste. Nachádza sa na ňom pálffyovský erb a na rube kríža sú roky 1702, 1857 a 1949. Rok 1702 môže súvisieť s premiestnením kríža z cintorína pri kostole na nový cintorín na okraji obce.
Cintorín, v pozadí nová škola, rok 1931
Roku 1857 ho pravdepodobne renovovali. V roku 1949 upravili členenie cintorína na dnešnú podobu a vysadili stromy, ktoré ho krášlia dodnes.
Najstarší zachovalý rodinný pomník so sochou Panny Márie je z roku 1873; ešte za svojho života si ho dala postaviť Mária Bednaričová.
Najzachovalejší pomník z roku 1873
Pomník Mórica Alstera
Pomník tohto slovenského rodoľuba je na hrobe č. 117 v oddelení IV. Nachádza sa tu i pomník jeho matky, ktorá bola s ním na račianskej fare až do svojej smrti.
Pomník Mórica Alstera
Nápisy na pomníkoch:
„Zastaň putniku a pomodli sa Očenáš za odpočinutie večné EMILIE ALSTER zomrela 7-ho Brezna 1875 v 73 roku svojho veku Svojej dobrej matky venujú vďačné dítky.“
„Tu v Kristu Pánu odpočíva
Dôstojný pán
MÓRIC ALSTER
farár Račišdorfský
zomrel 7-ho októbra 1894-ho roku
v 67-em roku života svého.
Pokoj prachu jeho!“
Dôstojný pán
MÓRIC ALSTER
farár Račišdorfský
zomrel 7-ho októbra 1894-ho roku
v 67-em roku života svého.
Pokoj prachu jeho!“
V roku 1997 boli oba pomníky zrenovované Miestnym úradom Rača.
Miestny odbor Matice Slovenskej v Rači vydal pri tejto príležitosti brožúrku Slovenský rodoľub MÓRIC ALSTER a jeho pôsobenie v Račišdorfe v rokoch 1862 – 1894.
Barónske pomníky
Nachádzajú sa za kostolom v ohrádke so živým plotom.
Slovenský preklad maďarských nápisov na pomníkoch:
Ľavý barónsky ihlanovitý pomník:
„Tu odpočíva
VILMA NÉVERY
barónka
potešenie a utrpenie
zároveň
narodená 28. decembra 1849
zomrela 21. septembra 1855“
VILMA NÉVERY
barónka
potešenie a utrpenie
zároveň
narodená 28. decembra 1849
zomrela 21. septembra 1855“
Pravý barónsky ihlanovitý pomník:
„Vdova po barónovi
NÉVERY KAROLOVI
rodená
FRIDES VILMA
barónka
zomrela 3. mája 1880
Pokoj prachu jej!“
NÉVERY KAROLOVI
rodená
FRIDES VILMA
barónka
zomrela 3. mája 1880
Pokoj prachu jej!“
Dcéra, barónka Vilma zomrela ako 6-ročná na uštipnutie hadom. Had je zobrazený aj na pomníku. Kedy zomrel barón Karol Névery a kde ho pochovali, nevieme. Dá sa predpokladať, že je pochovaný v krypte farského kostola.
Stredný pomník kňazov, pôvodne barónsky
Stredný pomník kňazov, pôvodne barónsky
Stredný pomník kňazov, detail
Je to pomník s menami kňazov, ktorí pochádzali z Rače alebo tu pôsobili. Nie sú známe pôvodné nápisy, pretože osadením tabule s menami kňazov zanikli. Na tomto mieste je z kňazov, ktorí pôsobili v Rači, pochovaný iba dekan František Kolavík. Zomrel 27. januára 1987 vo veku 93 rokov a v 67. roku kňazstva. Ostatní kňazi uvedení na tabuli majú samostatné hroby i pomníky.
V roku 2000 dal Miestny úrad Rača na pomník pamätnú tabuľu pre opáta Jána Gotčára, slovenského rodoľuba, zakladajúceho člena Matice slovenskej a profesora znievskokláštorského gymnázia, ktorý posledných sedem rokov pred svojou smrťou žil v Rači (1876 – 1883) a je pochovaný na tomto cintoríne.
V tejto časti sa nachádzajú ešte menšie pomníčky, na ktorých boli kedysi bronzové tabuľky.
Pôvodný text (nemecký) na jednej zo stratených tabuliek v slovenskom preklade znel:
„Tu odpočíva, náš dobrý strýko, ríšsky slobodný pán
ARTUR KARL GAMERA DE GAMBAMER
rímsky gróf bez dedičov, kňaz Granerskej arcidiecézy
narodený 3. februára 1847, zomrel 22. októbra 1911,
hlboko oplakávaný svojimi príbuznými.
Naše srdce je postihnuté hlbokou bolesťou,
lebo si nás tak skoro opustil. Pokoj s tebou!“
ARTUR KARL GAMERA DE GAMBAMER
rímsky gróf bez dedičov, kňaz Granerskej arcidiecézy
narodený 3. februára 1847, zomrel 22. októbra 1911,
hlboko oplakávaný svojimi príbuznými.
Naše srdce je postihnuté hlbokou bolesťou,
lebo si nás tak skoro opustil. Pokoj s tebou!“
Pomník Vojtecha Rudroffa
Farárom v Rači bol od roku 1908 až do svojej smrti v roku 1942. Jeho hrob a pomník sa nachádzajú v úrovni sakristie kostola. Po Móricovi Alsterovi je to ďalšia význačná osobnosť, ktorá pôsobila v Rači. Slovák – národovec, budovateľ, mariánsky ctiteľ a ctiteľ našich vierozvestov sv. Cyrila a Metoda.
Pomník Vdp. Vojtecha Rudroffa
Vojtech Rudroff, školský dekan, národovec a bojovník za slovenskú samostatnosť
0 comments:
Zverejnenie komentára