Dobrovoľný hasičský zbor v Račištorfe-Rači

Obec Rača v bola v dávnej minulosti veľmi často postihnutá ničivým živlom – ohňom. Z historických záznamov je najviac spomínaný požiar v roku 1732, ktorý sa stal 30. mája asi o pol 4. hodine po poludní za veľkého vetra a šíril sa veľkou rýchlosťou.

Asi za hodinu bolo v plameňoch 93 domov, štyria ľudia zhoreli a traja sa udusili. Túto katastrofu opísal svedok a vtedajší farár Ján Juraj Pruker, ktorý si zachránil len holý život, lebo aj fara vyhorela. Od tejto doby sú písané aj nové matriky a farská kronika.

Požiar vznikol na hornom konci ako je ev. kostol a skončil asi pri soche sv. Floriána. Socha bola postavená už v roku 1721 a nie ako sa domnievalo, že až po tomto požiari.

Druhý veľký požiar pri ktorom zhorelo 152 domov vznikol 18. apríla 1861 na dolnom konci obce. Vtedajší r.k. farár Ján Bachta robil zbierky na vyhorelcov a zozbieralo sa  3000 zlatých, ktoré rozdali postihnutým. Dom nachádzajúci sa za sochou sv. Floriána pochádza z polovice 17. storočia a nikdy nebol požiarom zasiahnutý.

Obec sa zaviazala uctiť si tohto svätca, aby ju ochraňoval od ohňa. Na sviatok sv. Floriána 4. mája sa konala procesia k jeho soche, kde bola vykonaná pobožnosť.

Výpis z „Pamätnej knihy dobrovoľného hasičského zboru v Račištorfe“

Zo zápisníc sa spomína, že dňa 4. mája 1882 bol založený

„Dobrovoľný hasičský zbor v Račištorfe“.

Zápisnicu podpísali tí, ktorí vstupujú do utvárajúceho sa hasičského zboru a bola zvolená komisia, ktorá mala vypracovať stanovy zboru. Do tejto komisie boli zvolení:

-    Móric Alster, rím. kat. farár, vzorný kňaz a dobrý i zaslúžilý slovenský národovec a buditeľ,

-   Gustav Polevkovič, evanjelicky farár, nadaný historik, ktorý napísal aj monografiu evanjelickej cirkvi v Račištorfe (po nemecky),

-   Ján Gotčar, katolícky opát, ktorý sa zapísal do slovenskej histórie (na slovenskom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, medzi zakladateľmi Matice Slovenskej, a po zakázaní mu akejkoľvek činnosti Maďarmi, žil 7 rokov v Rači a je tu aj pochovaný),

-    Anton Pauer, notár,

-    Karol Tim, evanjelicky učiteľ a duša zakladajúceho sa hasičského zboru,

-    František Krížik, vinohradník a starosta obce,

-    Krištof Titz, krajčír,

-    Eliáš Sloboda, vinohradník,

-    František Wurfl, mlynár,

-    Adam Wallner, strojník,

-    Leopold Polák a Samuel Horschutz, obchodníci.

-    František Wallner, bol zvolený za pokladníka.

Zápisnicu spísal učiteľ Karol Tim.

Ďalej sa uvádzajú mená prvých hasičov v Račištorfe:

Eduard Šornitz, Ondrej Smišek, Michal Sloboda, Ludvik Wenzl, Maximilián Máťuš, Pavel Weng,František Fekete, Ignác Veselsky, František Varečka, Krištof Titz, Ludvik Vanerka, Matej Folrich, Štefan Šteber, Ján Benčič, Jozef Šunagl, Jozef Havlovič, Jozef Viger, Adam Wallner, Ján Greiner, Bohumil Titz, Matej Titz, Ján Čermák, Karol Wurfl, Ján Stanek, Jozef Krížik, Jozef Čermák, Jakub Mauer, Štefan Vlčák, Ondrej Halinkovič, František Slezák, Ondrej Wenzl, Karol Gschweng, Bohumil Rukrigel, Pavel Wenzl, František Polakovič, Karol Máťuš, Štefan Krampl, František Dočolomanský, Jakub Bednarič, František Pajdlhauser, Lukáč Luknár, Karol Beladič, Ondrej Vrba, Štefan Gocký, Jozef Bednarič, Ludvik Kompauer, Juraj Zechmeister, Pavel Polakovič, Jakub Luknár, František Wurfl, Michal Khandl, Vincent Máťuš, Ondrej Polakovič, Jozef Novák, Štefan Benčič, Michal Šediva, Móric Ferdinand, Štefan Wenzl, Vavrin Gschweng, Michal Kohút, František Fiala, Anton Polák, Ján Polák, Tomáš Letenay, Michal Hrdlička, Ignác Fiala, Tomáš Čík, Martin Hrdlička, Jozef Jendek, Ondrej Ivanič, Gabriel Fekete, František Krajčírovič, Karol Bednarič, Alex Beladič, Eduard Greiner, Daniel Máťuš, Martin Ivičič, Jozef Slovák, Ondrej Strokhendl, Jozef Polakovič, Michal Polakovič, Ondrej Gschweng, Jozef Adámy.

Menovaní sa prihlásili za činných členov spolku. Celkom 85 členov.

Za prispievajúcich členov sa prihlásili:

Gustáv Polevkovič, ev.farár, Ján Gotčar, opát, Matej Lednár, vinohradník, František Krížik, vinohradník.

11. júna 1882 bola zvolaná opäť členská schôdza, kde boli prečítané stanovy račištorfského zboru a bolo zvolené dočasné predsedníctvo spolku.

Predsedom zboru bol zvolený statkár Móric Sprinzl,

Tajomníkom bol zvolený učiteľ Karol Tim,

Členovia predsedníctva boli zvolení:

Móric Alster, r.k. farár, Gustav Polevkovič, ev. farár,

Komisárom spolku bol zvolený Anton Pauer, obecný notár.

10. septembra 1882 bolo zvolané riadne zakladajúce valné zhromaždenie hasičského zboru v Račištorfe a pre spolok bolo nazbierané 345 florenov a vína sa nazbieralo 33 okovov a 15 žajdlíkov.

Ďalej sa uvádzajú materiálne dary, ako sud na vodu kaďa, ručná striekačka a od Dynamit Nobel 12 putničiek na vodu. Gróf Pálfy povolil, aby v jeho dome v Račištorfe pod. č. 72, terajší „Hostinec u troch zajacov“, mohol hasičský zbor zriadiť svoje depo. Statkár Móric Sprinzl zakúpil 8 ks rebríkov pre hasičov-lezičov. Tunajší krajčír Majer za primeranú cenu povolil ušiť hasičské rovnošaty.

Ako prvý zásah račištorfských hasičov bol pri požiari v bratislavskom chotári a to na Majerovom hospodárskom dvore. Toto sa uskutočnilo ešte pred zakladajúcim valným zhromaždením.

Bol zvolený riadny výbor: jeho predsedom sa stal opäť Móric Sprinzl, statkár, podpredsedom Móric Alster, r.k. farár, tajomníkom Karol Tim, učiteľ, veliteľom Anton Pauer, notár, pokladníkom Karol Pokorný, správcom materiálu Adam Wallner, provizórnym majstrom striekačky Krištof Titz a provizórnym cvičiteľom Jozef Čermák.

Do výboru boli zvolení: František Dočolomanský, Karol Gschweng, Jozef Havlovič, Bohumil Rukrigel.

Za prispievajúcich členov výboru boli zvolení:

Gustáv Polevkovič, ev. farár, Ján Gotčar, opát, Matej Lednár a František Krížik.

1. októbra 1882 o polnoci bol alarmovaný zbor k prvému požiaru. Požiar bol až za obcou Vajnory, preto sa ho nemohol zúčastniť.

27. októbra 1882 pod vedením Adama Wallnera v počte 30 mužov sa zbor zúčastnil lokalizovania požiaru vo Vajnoroch, kde svojimi skromnými možnosťami účinne zasiahol a bol to prvý Dobrovoľný hasičský zbor z Račištorfa.

V týchto počiatkoch bola spolková činnosť opravdu čulá. Cez zimu sa v školských miestnostiach držala škola pre členstvo. Z Bratislavy k cvičným hodinám bol objednaný pán Voit, ako cvičiteľ zboru. Pokračovalo sa tiež intenzívne vo vystrojovaní mužstva.

V mesiaci november 1882 dobrovoľný zbor disponoval už s tromi čatami. Jedna čata bola z lazičov a dve čaty tvorili hasiči – striekači. Prijatie do hasičského zboru v tých dobách nebolo ľahké. O každom novom členovi rozhodoval prísne výbor hlasovaním.

Prvý hasičský ples bol usporiadaný v „Hostinci u troch zajacov“. Členovia hasiči platili vstupné 50 grajciarov a ostatní hostia po 1 florene. Čistý zisk z plesu bol 73 florenov a 63 grajciarov.

Za pôsobenia tohto prvého výboru bola zakúpená ešte prvá striekačka od firmy Seltenhofer zo Šoproňa za 875 florenov.

Spracoval: Ľ.Havlovič,

pre

Ustanovujúce valné zhromaždenie Dobrovoľného hasičského zboru

Rača, dňa 3. marca 2005.

Prvá ručná hasičská striekačka z roku 1882

Hasičské cvičenie v starej škole v roku 1933

Hasičský sklad a strážnica z roku 1939 na Detvianskej ulici

Prvá hasičská motorová striekačka v roku 1942

Hasičská zástava z roku 1947

Foto: Ľudovít Havlovič